METODICKÉ MATERIÁLY
Špecifické poruchy učenia:
Dyslexia
je špecifická porucha, prejavujúca sa neschopnosťou naučiť sa čítať napriek tomu, že dieťa má bežné vyučovacie podmienky, primeranú inteligenciu a socio-kultúrnu príležitosť.
Príznaky dyslexie:
- dyslektik je väčšinou bystré a šikovné dieťa, no jeho výkony v čítaní sú podpriemerné a naopak jeho výkony v matematike ďaleko prevyšujú výkony v čítaní;
- veľká chybovosť v čítaní, výrazne narušené tempo a plynulosť čítania (kvantitatívna zložka čítania), narušená je reprodukcia prečítaného textu – obsah toho, čo prečítal (kvalitatívna zložka čítania);
- typické sú zámeny: zrkadlové…..b/d, tvarovo podobných písmen…..m/n;
- zámeny samohlások: a/o o/e a/e;
- prečítanie iba prvej časti slova, pričom zvyšok si dieťa domyslí;
- dvojité čítanie (dieťa slovo na viackrát lúšti potichu a až potom ho nahlas prečíta).
Dysgrafia
je špecifická porucha pravopisu prejavujúca sa špecifickými chybami pri písaní a neschopnosťou dieťaťa uplatňovať naučené gramatické pravidlá. Typická je zámena krátkych a dlhých samohlások, vynechávanie, pridávanie a zamieňanie slov, slabík alebo hlások, nedodržiavanie diakritiky; nedodržiavanie hraníc slov (napíše aj viac slov spolu – ako jedno slovo).
Dyskalkúlia
je porucha v oblasti matematických schopností.
Problém nastáva keď:
- dieťa nevie použiť pojmy väčší- menší, dlhší-kratší …
- nevie triediť predmety podľa daného znaku – trojuholníky a štvorce…;
- obťažne sa orientuje v priestore hore – dole, vpredu – vzadu, prvý – posledný;
- nepamätá si číslice, má problémy pri čítaní číslic, nie je schopné písať číslice;
- zamieňa tvarovo podobné číslice, čítanie číslic je problematické;
- nie je schopné zapamätať si operácie s číslami sčítanie, odčítanie, násobenie a delenie.
Nesprávna výslovnosť:
Výslovnosť sa u detí vyvíja rozlične. Ovplyvňuje ju viacero faktorov a preto sa nedajú vymedziť presné vekové hranice, kedy by už dieťa malo mať správnu výslovnosť. Nasledujúce riadky vám pomôžu odhadnúť, kedy je najvhodnejší čas navštíviť logopéda.
3 ročné dieťa
- reč by mala byť zrozumiteľná nielen pre blízkych členov rodiny, ale aj pre cudzích, ktorí počujú dieťa po prvýkrát;
- nemalo by komoliť jednoduché slová;
- dieťa by malo vyslovovať správne samohlásky a,o,e,i,u, dvojhlásky ia,ie,io, spoluhlásky p,b,m,t,d,n,k,g,h,ch (s toleranciou do 4 rokov);
4 ročné dieťa
- nemalo by komoliť žiadne slová, aj ťažšie slová, ktoré povie prvý krát zle, by na druhý, tretí pokus malo dokázať povedať správne;
- R,L môže ešte vynechávať, alebo ich nahrádzať inými hláskami;
- sýkavky C,S,Z,Č,Š,Ž by mali byť správne aspoň v niektorých slovách;
5 ročné dieťa, predškolák
- dieťa by malo byť schopné správne zopakovať aj dlhšie cudzie slová (napr.parašutista);
- hlásky R a L by sa mali objavovať aspoň v niektorých slovách správne;
- žiadnu hlásku by nemalo tvoriť nesprávne.
Poruchy hovorenej reči:
- poruchy výslovnosti-dyslálie
- väčšina detí vyslovuje niektoré hlásky nesprávne. Je to fyziologický jav trvajúci do konca 5. roku života. Pokiaľ nesprávna výslovnosť pretrváva aj po 7. roku života, hovoríme o poruche výslovnosti.
Prejavujú sa tromi spôsobmi:
- dieťa niektorú hlásku vynecháva
- zamieňa hlásku za inú hlásku
- určité hlásky tvorí nesprávnym spôsobom
2. neurózy reči
- poruchy vyššej nervovej činnosti, ide o poruchu vzájomného vzťahu útlmu a podráždenia.
- brblavosť – porucha tempa a rytmu reči. Najnápadnejším príznakom je zrýchlená reč.
- zajakavosť – je neuróza reči hlavne detského veku. Zábrany z reči prekonáva koktavý nadmerným až kŕčovitým svalovým úsilím.
Kŕčovité napínanie svalstva je dvojaké:
- klonické kŕče (šklbavé: napr.:ma-ma-maminka)
- tonické kŕče ( napínavé, napr.: m-maminka )
Intelektovo nadané dieťa:
Charakteristiky intelektovo nadaných detí:
- skoré čítanie – dieťa sa naučí čítať ešte pred vstupom do školy
- dieťa vie sčítavať a odčítavať v obore nad 10 ešte pred zaškolením);
- široké spektrum záujmov;
- záujmy netypické pre daný vek, zanietenosť pre niektorú oblasť (dinosaury, astronómia a pod.);
- dobrá pamäť, ľahkosť a rýchlosť učenia sa;
- široká slovná zásoba a dobrá argumentácia;
- kladenie nezvyčajných otázok (čo je za nekonečnom, čo je pred životom…).
S intelektovým nadaním sa niekedy spájajú aj problémové charakteristiky, napr:
- nižšia potreba spánku
- nízke sebavedomie
- znížená sociálna adaptácia,
- emocionálne problémy – neochota prijať prehru – perfekcionizmus
Intelektové nadanie sa môže spájať aj s niektorými narušeniami, okrem telesných a senzorických to bývajú aj vývinové poruchy učenia, poruchy pozornosti a hyperaktivita (ADHD/ADD), prípadne poruchy správania.
Hyperaktívne dieťa – ADHD, ADD
ADHD je vývinová porucha prejavujúcu sa hlavne u detí, no v mnohých prípadoch pretrváva až do dospelosti a má nepriaznivý vplyv na adaptáciu takto postihnutých v ich každodennom prostredí. Hyperaktívne dieťa je neustále v pohybe, nedokáže dlhšie obsedieť, poskakuje. Často sa spája s nedostatočnou kontrolou pozornosti. Dieťa nevydrží dlhšie pri jednej hre, všetko ho vyruší, aj malý bezvýznamný podnet. Ďalším znakom je impulzívnosť – dieťa skôr niečo urobí, než si to premyslí, jeho správanie je často nevypočítateľné, je neschopné akceptovať sociálne pravidlá hry. Často sa kvôli tomu dostáva do konfliktov so svojím okolím, púšťa sa do nebezpečných činností a neuváži možné následky. Zvyčajne reaguje neprimerane až agresívne aj na drobné podnety.
Lateralita – ľavorukosť
U väčšiny detí sa preferencia pravej alebo ľavej ruky začne prejavovať až okolo 4. až 5. roku života. Do tohto veku môže dieťa uprednostňovať používanie jednej ruky, ale môže mať obdobia, keď striedavo uprednostňuje používanie pravej a ľavej ruky, prípadne istý čas môže obe ruky používať rovnocenne. Do 5. roku života by rodičia o lateralite svojho dieťaťa nemali robiť predčasné závery. Stačí navštíviť naše CPPPaP a my dokážeme lateralitu identifikovať. Najlepšie je spraviť tak ešte pred nástupom do školy, aby od začiatku mohlo byť dieťa vedené správnou metodikou a zabránilo sa kŕčovitému, „pazúrovému“ spôsobu držania pera. Ten vedie k rýchlej únave ruky a môže dieťa odradiť od ďalšieho nácviku. Ľavorukosť nie je ani choroba, ani porucha, ani nič, za čo by sa dieťa malo hanbiť.
Ak nútime ľaváka písať pravou rukou násilne, zasahujeme do prirodzeného systému riadenia CNS. Môžeme tým vyvolať nervozitu, pohybový nepokoj, zajakávanie a iné vážne problémy.
SPRÁVNY VÝCHOVNÝ POSTUP: podporovať prirodzenú voľbu dieťaťa. Nechať dieťa aby si požiadať CPPPaP o odborné vyšetrenie laterality a metodické rady na nácvik písania.
Školská zrelosť, pripravenosť dieťaťa na školu
Ak máte dieťa ktoré k 1. septembru dovŕši 6 rokov, ste rodičmi budúceho prváčika. Pre zvládnutie požiadaviek školy nie je podstatné len dosiahnutia 6. roku dieťaťa, ale dôležitá je aj jeho psychická zrelosť. Psychická zrelosť zahŕňa rozumovú, emocionálnu, sociálnu a pracovnú pripravenosť.
Budúci prváčik by mal:
- poznať svoje celé meno, adresu, členov rodiny, dni v týždni, ročné obdobia;
- samostatne sa obliecť a obuť;
- samostatne sa najesť a obslúžiť na WC;
- správne vyslovovať všetky hlásky;
- vyjadrovať sa plynule aj v zložitejších vetách;
- nakresliť postavu so všetkými základnými znakmi;
- vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkleslenej čiary;
- poznať základné farby;
- spočítať predmety do päť;
- rozprávať obsah krátkej rozprávky a rozumieť jej obsahu;
- naučiť sa naspamäť detskú pesničku;
- orientovať sa v priestore, vie kde je „vpredu“, „vzadu“, „hore“, „dole“, „vpravo“, „vľavo“…
Ako by sa mal budúci prváčik správať?
- dokáže sa sústrediť pri hre alebo inej činnosti minimálne 15-20 minúť;
- na nové prostredie a osoby si zvyká bez väčších problémov (neplače, neuteká);
- väčšinou sa hráva spoločne s deťmi, nebráni sa ich spoločnosti, nie je medzi deťmi bojazlivý a plačlivý, vie spolupracovať;
- nie je agresívny;
- nezajakáva sa pri reči;
- nepomočuje sa.
