Ako odplienkovať dieťa bez stresu?

Téma odplienkovania je „strašiakom“ mnohých mamičiek. Veľakrát riešia už veľmi zavčasu, kedy a ako odplienkovať dieťa čo najjednoduchšie a čo najrýchlejšie. Často sa však stáva, že my ako mamičky pozeráme skôr na svoje pohodlie alebo počúvame reči okolia ako na psychické nastavenie a pripravenosť dieťaťa. Kedy je ten správny čas zoznámiť dieťa s nočníkom a zahodiť plienky?

Najdôležitejšie pri učení na nočník je sledovať prejavy dieťaťa, aby sme zistili, či je psychicky a, samozrejme, aj fyzicky pripravené na proces odplienkovania. Čo to znamená? Podľa Mgr. Zuzany Polákovej by dieťa malo vedieť:

• samostatne sedieť,
• chodiť dopredu, dozadu,
• vie skákať znožmo,
• dokáže plniť jednoduché pokyny,
• samostatne sa pohybuje po schodoch,
• pomáha pri obliekaní a vyzliekaní oblečenia,
• dokáže byť cca 2 hodiny suché,
• dokáže dať najavo svoju potrebu verbálne alebo neverbálne (mimika, gestá, slová),
• javí záujem o nočník, vie si naň sadnúť a postaviť sa,
• sleduje, ako chodia na WC iní,
• stolica je pravidelná a predvídateľná,
• prekáža mu špina,
• koncentruje sa pri vykonávaní potreby.

Tieto schopnosti dieťa nadobúda okolo veku 18 mesiacov a postupne sa v nich zdokonaľuje. Samozrejme, ako celý vývin, aj pripravenosť na nočník je veľmi individuálna. Najvhodnejší vek na sledovanie prejavov a na začatie odplienkovania sa označuje vek medzi 18 – 24 mesiacov, ale veľmi často je to 24 – 30 mesiacov. Dieťa okolo 1.roka si už môže začať uvedomovať možnosť ovládať svoje vylučovanie.

V prípade, že je dieťa už pripravené, odplienkuje sa samo v priebehu pár dní. Ak dieťa ešte nie je dostatočne zrelé, proces odplienkovania sa predlžuje, dieťa (a aj rodič) je sklamané, pociťuje z danej situácie frustráciu, stres, čo môže u dieťaťa vyvolať negatívne dôsledky vo viacerých oblastiach – strach z vylučovania, zadržiavanie, pocity hanby a zlyhania, odmietanie jedla, spánku, celková podráždenosť atď.

Skôr, ako začneme proces odplienkovania, dieťa by malo vedieť, čo sa to vlastne deje. Preto je dôležité s dieťaťom komunikovať, rozprávať sa o vylučovaní, aby vedelo, že je to prirodzená súčasť života, prirodzená potreba, ktorú vykonáva každý. Dovoľte a volajte dieťa so sebou na WC. Deti sa najrýchlejšie a najlepšie učia opakovaním toho, čo vidia – dovoľte mu pozorovať vás, rozprávajte mu o svojich pocitoch, dovoľte mu spláchnuť WC, podať vám toaletný papier. Na trhu je dostupných veľa kníh zameraných na proces odplienkovania určených práve do detských rúčok, napr. Nepýtajko, kráľ nočníka, Čo je to hovienko?, Kubko chce cikať alebo rozlúčka s plienkami, Bobky, lajná a iné hovienka atď. a tiež detské pesničky, napr. Fíha tralala – Nočník; Na nočník som pripravená… Veľmi dobrá je aj kniha pre rodičov s názvom Na nočník hravo, čo by sme mohli označiť aj ako malú „príručku“ na proces odplienkovania.

Počas procesu odplienkovania je dôležitá trpezlivosť nás rodičov. Je jasné, že dieťa nestihne dobehnúť na nočník, zabudne sa pýtať, zľakne sa. Kľúčová je naša reakcia v danej chvíli. Nenechajme sa strhnúť vlastnými emóciami, najlepšie je len popísať aktuálny stav, to znamená nekričíme, nezlostíme sa, nemáme žiadne pripomienky, len jednoducho popíšeme, čo sa stalo – „Počural/-a si sa.“, „Si mokrý/-á, lebo si sa počural/-a.“ Nemoralizujeme, nepoúčame dieťa, neponižujeme ho, nezveličujeme ale ani nezľahčujeme danú situáciu.

Nie len pri procese odplienkovania, ale celkovo pri riešení akýchkoľvek problémov a pri samotnej výchove je veľmi dôležitá KOMUNIKÁCIA!