Rozvoj emocionálnej inteligencie u detí

Emocionálna inteligencia (v skratke EI) je veľmi dôležitá nie len u dospelých ľudí, ale aj u malých detí. Je jednou z kritérií pri posudzovaní školskej spôsobilosti u predškolákov. Čo to znamená? Keď posudzujeme školskú zrelosť, nepozeráme len na vedomosti a zručnosti, ktoré dieťa má, ale či je aj emocionálne zrelé na nástup do školy. Ako môžete pomôcť svojim deťom rozvíjať emocionálnu inteligenciu? Čo je najdôležitejšie pri rozvíjaní emocionálnej inteligencie?

Komunikácia – s deťmi je potrebné sa veľa rozprávať, ale aj ich aktívne počúvať (to znamená venovať im plnú pozornosť a nerozptyľovať sa napr. mobilom, TV, domácimi prácami a pod.), úprimnosť a otvorenosť voči sebe aj voči deťom.

Keď chceme deti niečo naučiť, musíme sami seba poznať, vedieť rozpoznať svoje vlastné pocity, pomenovať ich a otvorene ich aj priznať pred ostatnými, nepotláčať ich a nesnažiť sa ich ukryť, pretože deti sú veľmi pozorné a vidia, že nie sme kongruentní. To znamená, ak som napríklad nazlostená, ale nepriznám to, tvárim sa, že je všetko v poriadku, ale rozprávam zvýšeným hlasom, neusmievam sa úprimne, dieťa to vidí a môže mať zmätok v tom, že vie, že mamka je nahnevaná, ale usmieva sa, teda správny spôsob ako prejaviť hnev je usmievať sa?

Nie, úsmev znamená, že sme šťastní, že sa nám niečo podarilo, sme pozitívne naladení. Prirodzená mimika či gestá pre hnev sú zvraštené obočie, začervenanie na tvári, zovreté päste a pod.

Nemýľme preto deti nesprávnym vyjadrovaním našich vlastných pocitov a pomôžme im zorientovať sa najskôr v základných pocitoch. V prípade akýchkoľvek otázok alebo pripomienok nás neváhajte kontaktovať. Sme tu pre Vás a radi Vám pomôžeme či usmerníme aj pri riešení rôznych výchovných problémov, nie len tých školských 🙂